Chronologický prehľad: história

Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman oznámil vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele pod kontrolou spoločného vysokého úradu. Tým sa položili základy Európskej únie, postavenej na dvoch kľúčových zásadách: mieri a solidarite.

• Schumanova deklarácia (tematický článok)

Parížskou zmluvou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), čím sa vytvoril spoločný trh pre uhlie a oceľ. Týmto krokom sa uvoľnilo napätie a nedôvera, ktoré medzi susediacimi európskymi krajinami zanechala 2. svetová vojna. Zmluva o založení ESUO, ktorej platnosť skončila v roku 2002, bola prvou zakladajúcou zmluvou Európskeho spoločenstva.

Prvé zasadnutie Osobitnej rady ministrov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, z ktorej sa neskôr stala Rada Európskej únie, sa konalo v Luxemburgu.

Rímskymi zmluvami sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Prvé zasadnutie Rady EHS, ktorému predsedal belgický minister zahraničných vecí Victor Larock, sa konalo 25. januára 1958.

V roku 1965 Francúzsko oznámilo, že sa nebude zúčastňovať na zasadnutiach Rady, pretože nesúhlasí s rokovaniami o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kríza sa neskôr vyriešila v roku 1966 vďaka luxemburskému kompromisu, podľa ktorého musí byť hlasovanie jednomyseľné, ak ide o zásadné záujmy.

Dvomi zmluvami o zlúčení (z roku 1967 a 1971) sa ustanovila jedna Rada, jedna Komisia a jeden rozpočet pre tri spoločenstvá (ESUO, Euratom a EHS). Coreper sa formalizoval ako prípravný orgán Rady.

• Coreper (časť I)
• Coreper (časť II)

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa stali členmi Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť.

Nová Európska rada po prvýkrát zasadala v marci 1975 v Dubline.

• Európska rada – Dublin, 10. – 11. marca 1975

S pristúpením Grécka vzrástol počet členov EÚ na desať.

Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom Schengene dohodu o zrušení hraničných kontrol.

Schengenská dohoda občanom postupne umožnila cestovať bez pasovej kontroly na vnútorných hraniciach. Uplatňovať sa začala neskôr, v roku 1995.

K EÚ pristúpili Španielsko a Portugalsko, čím počet členských štátov Európskych spoločenstiev vzrástol na 12.

Jednotným európskym aktom sa zriadil vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Začala sa ním spolupráca v oblasti zahraničnej politiky a rozšírilo sa používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Rade.

• Rozhodovací proces v Rade

Jednotným európskym aktom sa taktiež vytvoril právny základ pre Európsku radu a formalizovali sa zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád.

Na zasadnutí Európskej rady v roku 1992 v Edinburghu sa začali uskutočňovať verejné diskusie a táto prax sa v nasledujúcich rokoch podstatne rozšírila, najnovšie Lisabonskou zmluvou.

Verejné diskusie a rokovania Rady je v súčasnosti možné sledovať na jej webovej stránke.

• Sledujte diskusie a rokovania naživo

Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska únia založená na rozšírenom pilieri „Spoločenstva“. Zriadila sa ňou hospodárska a menová únia a vytvorili dva nové piliere: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV).

Európska rada získala na základe Maastrichtskej zmluvy formálny štatút. Jej úloha spočíva v tom, že dáva EÚ podnety na rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie.

Maastrichtskou zmluvou sa tiež začal prechod na euro a začala sa vytvárať spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP).

• Ako Maastricht zmenil Európu (príbeh v obrazoch)

Rakúsko, Fínsko a Švédsko pristúpili k EÚ. 15 členských štátov odteraz pokrýva takmer celé územie západnej Európy.

Európska rada schválila vytvorenie Euroskupiny, neformálneho orgánu, v rámci ktorého sa schádzajú ministri financií krajín, ktorých menou je euro. Prvé zasadnutie Euroskupiny sa uskutočnilo 4. júna 1998 v Chateau de Senningen v Luxembursku.

• Euroskupina

Amsterdamskou zmluvou sa ustanovil priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Schengenská dohoda sa začlenila do práva EÚ. Touto zmluvou sa zmenila úloha generálneho tajomníka Rady, ktorý sa stal aj vysokým predstaviteľom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Od 1. januára 2002 sa uviedli do obehu eurobankovky a euromince, ktoré nahradili národné meny.

Zmluvou z Nice sa zreformovali inštitúcie EÚ, aby sa pripravili podmienky pre budúcu rozšírenú EÚ s 27 členskými štátmi. Súčasťou reformy Rady bolo rozšírenie používania hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zavedenie zásady posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi.

K EÚ pristúpilo spolu desať nových krajín: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bolo to najväčšie jednorazové rozšírenie EÚ, pokiaľ ide o počet obyvateľov a krajín.

EÚ má teraz 25 členských štátov.

Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi EÚ, čím počet členských štátov stúpol na 27.

Platnosť nadobudla Lisabonská zmluva, ktorou sa zreformovala štruktúra EÚ a jej spôsob fungovania.

Rozšírilo sa ňou používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade.

Európska rada sa stala plnohodnotnou inštitúciou s vlastným predsedom. Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a funkcia vedúceho Európskej rady bola neoficiálna. Túto úlohu vykonávala hlava štátu alebo predseda vlády toho členského štátu, ktorý v danom čase vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

• Úloha predsedu Európskej rady
• Lisabonská zmluva: Formovanie EÚ, ako ju poznáme dnes (príbeh v obrazoch)

V roku 2012 dostala EÚ Nobelovu cenu za mier, a to za pokrok v otázkach mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe.

Nórsky Nobelov výbor pri odovzdávaní Nobelovej ceny EÚ uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo stabilizačnej úlohy, ktorú EÚ zohrávala pri transformácii väčšiny Európy z kontinentu vojen na kontinent mieru.

Chorvátsko sa po Slovinsku stalo druhou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorá pristúpila k EÚ.

EÚ má týmto 28 členských štátov.

V nadväznosti na celoštátne referendum z 23. júna 2016 a na ratifikáciu dohody o vystúpení oboma stranami v januári 2020 Spojené kráľovstvo opúšťa Európsku úniu.